Trojkoncert rockových legiend v Košiciach   Apríl 15th, 2010

Upršaný utorok 13.4. 2010 mal pre Košických fanušíkov pôvodnej českej a slovenskej rockovej hudby minimálne jeden svetlý moment. Týmto momentom bola príležitosť, ktorá sa, povedzme, nenaskytuje každý deň. Išlo o koncert rockových legiend, lepšie povedané trojkoncert. Na pódiu starej košickej haly, ktorá pre lepšie zmätenie občasných návštevníkov dostala pred niekoľkými rokmi názov Infinity Aréna, to rozbalili hneď tri hudobné legendy z druhej polovice minulého storočia, ako ich hudbu situoval Radim Hladík. Boli nimi Fermata – Blue Effect – Collegium Musicum.

Koncertom, ktorý sa niesol v duchu trochu netypickom pre koncerty doby súčasnej, publikum sprevádzal ostrieľaný diskotékár a ozhlasový moderátor Tibor “Apa” Egri. Ten sa na pódiu ocitol dokopy 3x, ktorý uvádzal každú z kapiel. Počas jeho vstupov sa publikum dozvedelo mnoho faktov týkajúcich sa histórie jednotlivých kapiel, dosť netypicky aj informácie o tom, kto tento koncert zorganizoval, ozvučoval, videoprezentoval, ale aj napríklad to, že stará košická športová hala bola pôvodne postavená pre účely koniarne, preto je problém s cirkuláciou vzduchu a počas koncertu je horúco, no zato je táto hala akusticky jedna z najlepších na Slovensku. Tento štýl moderovania, priam výchovný a dosť netypický pre súčasné koncerty, bol veľmi sympatický a zároveň veľmi dobre korešpondoval s celým programom koncertu, keďže mi pripomínal moderovanie trebárs z pred 20-30 rokov, ako som ho počul na starých nahrávkach z rozhlasu či televízie.

Po úvodnom texte moderátora a predstavení kapely začala hrať prvá z nich, FERMATA. Hudba experimentálna a nápaditá ľudí potešila, čo dali najavo aj pokrikmi typu “Fero, ideeeš”.

Ďalšia kapela, Blue Effect, prišla na javisko tak rýchlo, že moderátor nestihol o nich povedať ani všetko, čo chcel. Všetci ich fanúšikovia však vedeli všetko potrebné už dávno predtým, takže bolo všetko v poriadku. Pesničky boli pôvodné, ale aranžmány boli súčasné, čo pôsobilo celkom zaujímavo. Na rozdiel od Fermaty, táto kapela má aj speváka frontmana, ktorý pomohol svojimi kúskami vyburcovať arénu do väčšieho varu. Publikum reagovalo hlavne na pesničku “Slunečný hrob”, známu aj ako titulná pieseň z filmu Pelíšky. Vystúpenie Blue Effectu zavŕšila pieseň od Beatles “She’s got a ticket to ride” a po vytlieskaní ešte inštrumentálna skladba od majstra gitary Radima Hladíka.

“The last but not least”, ako hovoria angličania, kapela nazvučuje, pár ľudí tlačí do stredu pódia Hammond Organ, a každému je jasné, že artrockový vrchol večera sa blíži. Kapela Collegium Musicum zahrala svoje hity priam vynikajúco. Hudobníci boli v dobrej forme, dvaja z nich si publikum “odskúšali” už pri koncerte Fermaty. Zazneli napríklad známe kúsky “Strange theme”, “Ulica plná plášťov do dažďa”, “Humoreska” a jediné čo ich trocha rušilo, no diváci to v záujme kvality hhudobníkom prepáčili, bola semtam komunikácia F. Freša so zvukárom. Po prvom odchode z pódia sa kapela nechala raz vytlieskať, pričom už zo zvolenej dramaturgie jej koncertu bolo jasné, že tento okamih nastane. Chýbala tam skladba, bez ktorej by koncert Collegia Musica nemohol byť kompletný. Samozrejme, pocta Bachovi, Hommage à J.S Bach.

Ako som už spomínal, hala má výborné zvukové podmienky, ale treba pochváliť aj košickú firmu, ktorá mala na starosti ozvučenie. Kedysi som u nich zo dva razy brigádoval, a môžem povedať, že tentokrát urobili veľmi dobrú prácu. A to som sedel na tribúne, kde spravidla zvuk nebýva veľmi vyvážený. Gratulujem a teším sa na ďalší podobný koncert.

Tags: , ,
This entry was posted on Štvrtok, Apríl 15th, 2010 at 17:03 and is filed under médiá a kultúra. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed.You can leave a response, or trackback from your own site.

No Responses

Leave a Reply