V priebehu posledných týždňov som sa rozhodol, že bude pre mňa lepšie namiesto hrania sa na zamestnanca firiem iných ľudí, začať budovať svoju vlastnú značku. Podnikanie popri zamestnaní je totiž chyméra, ktorú sa mi napriek trojročnému úsiliu vďaka prílišnej istote v zamestnaní a preto nízkej motivácii nepodarilo naplniť. O tejto problematike plánujem napísať neskôr.

Z tohto dôvodu (alebo napriek tomu) som sa zúčastnil veľtrhu pracovných príležitostí “Profesia Days” v Bratislave, do ktorej ma vietor zavial pred 17 mesiacmi.

Veľmi milo ma prekvapilo, že napriek mojej predstave, že Profesia ako kariérny portál má hlavnú snahu pomôcť spojiť uchádzačov o zamestnanie s ich potenciálnymi zamestnávateľmi a týmto spôsobom pomôcť riešiť problém nezamestnanosti na Slovensku, ukázalo sa, že tento veľtrh je otvorený aj novým výzvam.

Veľmi ma potešila kontroverzná prednáška o tom, že pracovať pre veľkého zamestnávateľa, ako nám to vštepovali a dodnes vštepujú rodičia nie je pre naplnenie svojho sna vždy ideálne. Veľký hráč na trhu totiž okrem istôt, na ktoré ich naučilo predošlé politické zriadenie, v ktorom oni začínali svoju kariéru, často-krát z človeka robí “človeka milión”, ako nazval svojho hrdinu poviedky Jozef Mak už spisovateľ J. C. Hronský. Veľké stabilné firmy pritom tvorili veľkú väčšinu vystavovateľov, takže zaradenie tejto prednášky chcelo určitú dávku odvahy.

Ďalším dôvodom, pre ktorý som bol rád, že som sa veľtrhu Profesia Days zúčastnil bol ten, že na tejto akcii dostali príležitosť ľudia z “The Spot”, mali tu viaceré prednášky, ktoré ma motivovali a utvrdili v tom, že moje zmýšľanie o prechode k vlastnému biznisu nie je zlé ani ničím nenormálne.

Takisto tu bolo viacero ďalších prednášok, ktoré mi dávajú zmysel v mojom súčasnom kontexte a povzbudili ma, nehovoriac o prednáškach zameraných na rozvoj človeka a budovanie vlastnej značky na trhu, ako napríkad prednáška na tému “Značka menom JA”

Som preto veľmi rád, že takýto veľtrhu nás existuje a každému, kto stojí na rázcestí svojho profesného života, či už chce, aby mu šéfovali iní, alebo on sám, môžem účasť na takomto veľtrhu jedine odporučiť, pretože ja osobne som tam načerpal ďalšiu inšpiráciu a energiu do nasledujúceho fungovania.

Odkedy som vyrástol, niečo mi na tých Vianociach stále viac prestávalo sedieť. Z roka na rok som si neskôr a neskôr uvedomoval, že vlastne Vianoce sú predo dvermi. A až minule som sa zamyslel a prišiel som na to, čím to je. budú vianoce ?
Je všeobecne známe, že dátum, kedy oslavujeme Vianoce, nemá nič spoločné s dátumom udalosti, kvôli ktorej ich oslavujeme. Totiž s dátum narodenia Ježiša Krista. To nie je problém, ľudská fantázia nemá hraníc, tak povedzme, že sa narodil v tomto období roka, hoci sa v ňom údajne vôbec nenarodil.
No zaujímalo by ma, kto spískal to, že Vianoce o jeden týždeň predchádzajú koniec roka. Čas, kedy sa uzatvára finančný rok, účtuje sa a bilancuje, odovzdávajú sa rôzne výkazy a na úradoch (ale aj inde) ľudia idú zošalieť, aby všetko poriadne stihli.

Zrážame sa na cestách, ponáhľajúc sa po vianočné darčeky na poslednú chvíľu.. a prečo ? Lebo najprv práca, potom zábava. A predsa v decembri sa musí všetko stihnúť. Účtovníci, finančníci, firmy, zdravotné poisťovne.. sa najviac desia tohoto ročného obdobia. Niektoré firmy dokonca ku koncu roka od zamestnancov chcú, aby im vybločkovali lístky do benefitového programu, ktorý im neskôr preplatia, a tak zamestnanci lepia vstupenky z divadla a lístky na plaváreň na hárky čistého papiera a počítajú sumy, aby všetko sedelo. A paralelne s tým všetkým nám pomedzi prsty preteká advent. Obdobie, ktoré by malo byť vraj najkľudnejšie v roku a plné premýšľania.. (Šťastnejší z nás si z predvianočnej atmosféry stihnú aspoň kúštik ukradnúť, preháňajúc sa mestom za darčekmi.) Vieme si ešte vôbec advent a predvianočný čas bez toho všetkého stresu predstaviť ?

A keď už sú Vianoce teraz, tak prečo vlastne takmer všetko musí byť uzavreté ku koncu kalendárneho roka ? V USA sa napríklad od roku 1911 fiškálny rok končí 30. júna. (pozri tu) A nielen tam, ale aj napríklad v Taliansku. V Nemecku je finančný rok od 1. apríla do 31. marca. To sa dá. Ale v krajinách ako sme my ? Práve teraz. Je to ľahké na zapamätanie, ale iný význam v tom nevidím. Myslím, že práve to, že 31. december sa stáva tzv. deadline-om stále viacerých inštitúcií, pokrývajúcich čoraz širšie oblasti ľudského života, je práve tým dôvodom, prečo sa pred Vianocami tak bláznime, veštko stíhame len tesne tesne a potom sa 24. 12. celí vďační zvalíme do gauča pred televízor a pozeráme Perinbabu a že nám Vianoce pripomínajú aspoň reklamy v televízii, nech sa nám už vidia akokoľvek trápne.

A pritom je tomu také ľahké predísť..
Ja osobne si viem celkom dobre dobre predstaviť, že by Vianoce boli taký jeden mesiac po konci roka. Predstavte si, že všetko odozdáte, vyúčtujete, vyfaktúrujete a zaplatíte, a môže začať advent. Alebo posuňme koniec fiškálneho roka na taký mesiac-dva pred Vianoce.
Niesom naivný a viem, že to nie je také ľahké. A nenádejam sa, že by vôbec bola vôľa niečo na tomto stave meniť, veď na ten stres pred Vianocami sme si už zvykli a možno bez neho si Vianoce nevieme ani predstaviť, aj keď ich paradoxne nazývame sviatkami pokoja a mieru.
Tak sme o tom s kamarátmi včera trochu debatovali pri pizzi v našom obľúbenom podniku a v zožartu som sa jedného spýtal, či by sa to nedalo pretlačiť cez mimovládku, v ktorej pracuje. Povedal, že sa skúsi opýtať.. :)

Kosice hlavne mesto kultury 3954   November 27th, 2010

Minule som navštívil výstavu o diel Andyho Warhola. Boli tam jeho prvotiny, kreslené trasľavou rukou, 3 kusy Campbellovej polievky zavesenej hore nohami, premietané 2 alebo tri filmové sekvencie, ktoré dnešnému človeku, zastaviacemu sa v galérii len kvôli jeho menu a tomu, že dostal zadarmo lístky, nič nepovedia.
Najzaujímavejšie, čo tam bolo, bola stena, na ktorej viseli rámy obtočené podriapaným staniolom, pričom na náprotivnej strane bol rukou načmáraný odkaz od kurátorky výstavy. Niečo v zmysle, že sa my (návštevníci výstavy) máme zamyslieť o úrovni kultúry na SLovensku. A aj keď nerád bezhlavo plním cudzie priania, tak sa teraz zamýšľam.

V roku 2013 sa mesto, v ktorom od narodenia s malými prestávkami bývam, stane hlavným mestom kultúry. To znamená, že tu asi bude kultúra. Aspoň dúfam, že príde. Lebo doteraz je to s ňou akési vlažné, také, akoby tu bola aj nebola. A vlastne, keď sa tak zamýšľam, tak to záleží od peňazí. Stále rovnaká pesnička.

V tej miestnosti na Warholovej výstave išlo o to, že rámy obalené hliníkovou fóliou mali reprezentovať obrazy, ktoré galérii odmietlo zapožičať múzeum v Pitssburghu a Warholovo múzeum v Medzilaborciach. Prečo ? Preto, prečo sa dnes v celom svete dejú tie najčudesnejšie veci. Peniaze.

Minule som si na internete prečítal, že koncert J. M. Jarreho, ktorý v Bratislave úspešne prebehol v lete tohto roku a v Košiciach už bol raz odložený, nebude. Prečo ? Bola v tom láska.. spieva sa v pesničke od Elánu. Ale v našom svete je zasa jediný dôvod. Boli v tom peniaze.

Jediné, čo by mohlo zachrániť povesť o kultúre ostatných dní v Košiciach, bol koncert Tu Es Petrus, na ktorý som sa vybral, súc naštvaný zo zrušeného Jarreho koncertu, ktorý mal byť deň vopred. Dokonca “do lona”, alebo z jasného neba, spadol lístok zadarmo, resp. za nejakých 2,50. Táto kultúrna akcia sa konala. Žiaden nedostaok peňazí jej nezabránil. Asi zato, že záštitu nad ním držal primátor, ktorý si na začiatku 2 týždnej pred voľbami zarečnil pred plnou Steel Arénou. Asi sa to oplatilo.

Bol som na Sociálnej sieti   November 10th, 2010

O filme The Social Network, ktorý mal u nás oficiálnu premiéru vo štvrtok 4. 11. 2010, sa už stihli v rôznych článkoch a na rôznych blogoch popísať kilometre textu. zdroj: www.bscreview.com/2010/10/the-social-network-movie-review/ Subjektívnymi názormi, zväčša negatívnymi, na herecké výkony, spracovanie či príbeh filmu sa to na internetovom nebi, slovenské nevynímajúc, len tak hemží. Preto, aj keď ten film nie je fakt úplne cool, ako sa dnes hovorí a možno veľmi skoro zapadne do zabudnutia, ako to niektorí predpovedajú, rozhodol som sa napísať o ňom niečo tiež subjektívne, ale skôr pozitívne. Rovnako ako na Facebook nechodím kvôli zábave, ale z čisto profesionálych dôvodov, aj na tento film som nešiel očakávajúc špeciálne efekty, ale skôr viac, či menej pravdivý príbeh, a ten bol unikátny a vzhľadom na moje očakávania a nízku znalosť pozadia vzniku Facebooku aj prekvapivý.
Čítaj ďalej..

Film The Social Network   Október 1st, 2010

Možno si film The Social Network pôjdete pozrieť s túžbou spoznať život exekutívneho riaditeľa Facebooku, Marka Zuckerberga. V každom prípade však budete odchádzať s pocitom ľútosti nad obrazom mladého muža, ktorý je brilantný a bohatý, no zároveň morálny a spoločenský skrachovanec.
(L-R) Jesse Eisenberg, Brenda Song, and Andrew Garfield in Columbia Pictures' 'The Social Network.' (Merrick Morton/ Columbia Pictures)
V skutočnosti je vo filme zopár momentov, kedy budete schopní si k Zuckerbergovi vytvoriť taký vzťah, ako pri pozeraní filmu The Elephant Man. Je to zároveň bolestivé aj fascinujúce – podobne ako pozerať sa na vrak po vlakovom nešťastí, akurát s tým rozdielom, že v tomto príbehu každý skončí ako extrémne bohatý.

Aaron Sorkin napísal scenár v rovnakom čase ako vyšla kniha od Bena Mezricha a je plný neskutočne strohých, dynamických dialógov. V niektorých momentoch je šokujúco smiešny v dôsledku toho, ako boli dialógy napísané a spracované.

Preložené z http://www.theepochtimes.com/n2/content/view/43552/, celú recenziu si môžete prečítať po anglicky.
Oficiálny web filmu: http://www.thesocialnetwork-movie.com/
Oficiálny dátum uvedenia do kín: 1. október 2010

Preložte si to sami !   August 19th, 2010

Prekladáte často a viete po anglicky dosť dobre na to, aby ste si svoje bežné texty preložili sami ? Či sa už jedná o prácu, napísanie životopisu v angličtine, či komunikáciu s priateľmi, občas sa stane, že nejaká veta, alebo odstavec je proste príliš (aspoň google vraví, že sa to slovo píše so “ž” :) ťažký na preloženie, alebo ak je v cudzom jazyku jednoducho tomu úseku textu nie a nie porozumieť.

A práve pre tých, ktorím záleží na tom, aby neostali nepochopení a aj všetkých ostatných pripravujeme službu MIKROPREKLADY, kde si budete mať možnosť predplatiť urýchlený preklad krátkych úsekov textu, niekoľko slov, vety, niekoľko po sebe nasledujúcich viet.

Máte záujem ? Napíšte reakciu, aby som vedel, či to stojí za to, alebo len plýtvam svojim kreatívnym potenciálom :)

Nedávno mi niekto poslal vtipný email s krátkym slovníkom angličtiny pre východoslováka. Možno pobaví aj vás.
slovnik pre vychodniara

Upršaný utorok 13.4. 2010 mal pre Košických fanušíkov pôvodnej českej a slovenskej rockovej hudby minimálne jeden svetlý moment. Týmto momentom bola príležitosť, ktorá sa, povedzme, nenaskytuje každý deň. Išlo o koncert rockových legiend, lepšie povedané trojkoncert. Na pódiu starej košickej haly, ktorá pre lepšie zmätenie občasných návštevníkov dostala pred niekoľkými rokmi názov Infinity Aréna, to rozbalili hneď tri hudobné legendy z druhej polovice minulého storočia, ako ich hudbu situoval Radim Hladík. Boli nimi Fermata – Blue Effect – Collegium Musicum. čítajte ďalej

Euro English   Marec 26th, 2010

Určite ste sa už v súvislosti s angličtinou stretli s pojmami British English, či US English. Áno, je to rozdiel, či sa rozprávame s Angličanom, alebo Američanom. Okrem toho je angličtina úradným jazykom aj v Austrálii a je tiež jedným z úradných jazykov v Kanade.

Aby toho nebolo málo, vďaka otvoreným hraniciam a nutnosti jednotného jazyka v Európe sa angličtina presadzuje aj v Európe. Hovorí sa o tzv. Euro English. Napríklad aj medzinárodné spoločnosti pochádzajúce z Nemecka častokrát uvádzajú ako svoj “business language” angličtinu. V Európskom parlamente je angličtina tiež nutnosťou. čítajte ďalej

Vedeli ste o tom, že prvý slovensko -anglický slovník napísal Ján Slovenský pod názvom Americký tlumač ? Bol to slovník, slúžiaci slovenským imigrantom v USA, a bol napísaný vo východoslovenskom dialekte.

Takmer okamžite sa stal veľmi populárnym vďaka tomu, že imigrantom pomáhal pri riešení ich problémov pri nedostatočnej znalosti anglického jazyka.

V nasledujúcich rokoch sa do obehu dostalo niekoľko ďalších slovensko-anglických slovníkov. Jedným z nich je aj praktický slovník s názvom Slovensko-anglicky tlumac od Paula Kadáka z roku 1905. Tento slovník bol veľmi komplexný a obsahoval aj celé frázy, týkajúce sa rôznych životných situácií, ktoré sa v ďalekej cudzine mohli vyskytnúť.

Nakoľko bol využívaný hlavne imigrantmi, ktorí začiatkom 20. storočia prichádzali do USA hlavne kvôli zárobku, nechýba v ňom stať venujúca sa práci. Ukážku z nej si môžete pozrieť na obrázku.

Pokiaľ vás slovník zaujal, celé jeho znenie je prístupné tu.